Mačiatko Škorica
,,Prečo je ten to svet, taký nespravodlivý?“ Spýtala sa Voilla staršej sestry Emmy. ,,A čo také ťa trápi?“ ,,V škole na mňa ukazujú prstom a ohovárajú ma pre mojimi očami.“ ,,Si si istá?“ ,,Som! Aj mi škaredo hovoria.“ Plakala Violla nad svojim nežným plyšovým mackom. Emma vzala do ruky vreckovku a podala ju sestre. ,,Na! Potrebuješ ju viac, ako ja.“ Usmiala sa. Violla si utrela slzy do vreckovky a so sklonenou hlavou si povzdychla: ,,Chcela by som, aby tu bola mamička. Veľmi mi je za ňou smutno, a vždy ju mám pred očami a vraví, že to bude dobré...“ Emma sa zatvári zmetene. Nachvíľku ostalo hlboké ticho. Violla a Emma sú siroty, ale keď je Emma už plnoletá, pokojne sa môže starať o svoju mladšiu sestričku. Ocko im zomrel, keď ešte Violla nebola na svete. Potom mamka. Ona zomrela rakovinu krvi. V tom čase čakala ich mamička tretie dieťa. Bola už v ôsmom mesiaci. Dieťatko sa podarilo zachrániť, ale bolo ešte slabé a po pár dňoch zomrelo tiež. Teraz Emma a Violla žijú v malom útulnom domčeku. Bojujú, aby prežili, pretože nemali dosť peňazí na jedlo a oblečenie a ak sa dalo, to všetko im darovali ich najbližší. Najviac im však záležalo na tete Irme. Bola to veľmi múdra, inteligentná dáma. Ak sa občas dalo, prespávali niekoľko dní u nej. Violla si u Irmy obľúbila najviac kúpeľňu. Bola tam naozaj krásne zdobená vaňa, asi meter hlboká. Irma si kúpila nové mačiatko. Bola to samička a volala sa Škorica. Meno jej vymyslela Emma, keď mali na obed krupicovú kašu so škoricou. Meno Kaša, by bolo troška zaujímavé. Ale teta Irma tak či onak, bola spokojná. Mala zároveň aj krásnu velikánsku záhradu s krásnymi fialkami a ružami. Keď bolo leto, vždy si tam postavili stan a opekali si jablká a namáčali do rozpustenej čokolády. Bolo to naozaj vynikajúce! ,,Počuj Violla, čo ak by sme dnes išli do parku.“ Navrhla sestra. ,,Áno, to by bolo super!“ A tak teda šli do parku. ,,Aha zmrzlina!“ Skríkla mladšia sestra a ukázala na stánok. Pristúpili k nemu. ,,Dobrý deň.“ Zdvorilo pozdravili. ,,Dobrý deň milé slečny, čo si želáte?“ Usmiala sa milo zmrzlinárka. ,,Ja si prosím jahodovú... A ty si akú prosíš Violla?“ ,,Vanilkovú.“ Škerila sa. Zmrzlinárka im splnia želanie a podala studenú zmrzlinu. ,,Brr, aká je studná, ale tiež aj vynikajúca!“ Chválila Violla. ,,Áno, je dobrá.“ Po ceste domov stretli malé mačiatko. ,,Aha, zakričala Violla, ,,mačiatko!“ Sestri pribehli k nemu. ,,Aké je milučké, takto predsa samo nemôže ostať! Musíme ho niekam dať. Chúďa, však umrie od hladu.“ Ľutovala ho Emma. ,,Podarujeme ho tete Irme. Však má rada mačičky.“ Zasvietila sestre žiarovka. ,,Môže byť. Ale teta Irma má už jedno mačiatko, myslím, že jedno jej stačí až-až.“ ,,Ale prosím! Veď, veď... Pozri aké je osamelé. Bude mať aspoň nejakú spoločnosť so Škoricou.“ Prosíkala Violla. Emma sa usmiala a nachvíľku zaváhala. ,,Hmm... No dobre. Ale varujem ťa! Ak ju odmietne, k nám nepôjde!“ Varovala ju sestra. ,,Súhlasím!“ Potešila sa Violla s úsmevom na tvári s tým, že si mačiatko určite vezme. Po ceste k tete Irme ho v rukám držala Violla a pozerala sa na mačiatko. Zdalo sa jej, že so škoricou sa veľmi podobajú. Aj Emma si to všimla. ,,Ako sa bude volať?“ Spýtala sa opäť mladšia sestra. ,,To neviem, meno jej dá teta Irma.“ Už stáli pri dverách a ani zazvoniť nemuseli, hneď Irma otvorila dvere. Bola to bleskovka. Obidve sestry zazreli, ako vystrašene sa ich teta pozerala. ,,Škorica! Škorica! Moja, kde si?“ Emma a Violla sa na seba nechápavo pozreli. ,,Teta Irma, vari sa niečo udialo?“ Spýtala sa Emma. ,,Škorica je preč! Škorica sa stratila!“ Strachovala sa. ,,A kam asi mohla ísť...?“ Pátrala Emma. ,, Haló! A toto je čo potom za čudo?“ ,,Aké čudo Violla“ , prišla Irma a pozrela sa n mačiatko, ,, pre pána-kráľa ! To je moja Škorica!“ Prekvapene zvolala. ,,Škorica?“ Čudovala sa Emma. ,,Stretli sme ju v parku.“ Chválila sa mladšia sestra. ,,Ďakujem vám. Už som nevedela čo mám najskôr vykonať. Či odpadnúť, ale volať psychiatrovi.“ Vtipkovala Irma. Na koniec sa malé mačiatko- Škorica, vrátilo späť do rodiny. Violla a Emma za odmednu dostali dlhodobý pobyt v jej krásnom príbytku. A spoločne viedli šťastný život.
Komentáre
Prehľad komentárov
TeN začiatok, s tým moc nemalo nič spoločné, ale príbehy ostatné si v pohode :D
AbcD
(AbcD, 3. 4. 2012 16:19)