Zimný dar
Bolo jedno veľmi milé a múdre dievča, ktoré sa volalo Melissa. Chodievala na strednú školu a milovala večerné prechádzky. V škole sa jej spolužiačky smiali, že ešte stále nikoho nemá, no ona sa za to vôbec nehanbila. Po škole rada strávila chvíle vonku a najradšej v zime večer, keď padal sneh. Vtedy zabúdala na rôzne zlé, nevnímala okolitý svet, ani ľudí. Vnímala iba drobné snehové vločky padajúc na vôkol seba. Zmyslela si, že každá z nich má partnera a padajú spoju na zem. Mala aj iné bláznivé nápady a fantáziu, no po tejto myšlienke ešte dlho premýšľala. Raz, tiež po škole prišla domov, položila si tašku do izby a išla na prechádzku. Vonku bolo chladno ale Melissa zimu vôbec nevnímala. Práve myslela na to, aké by bolo perfektné, aby snežilo. A akoby na povel, začal padať sneh. A všade v uliciach sa rozsvietili lampy. Usmiala sa a pokojne si vykračovala. Bol príjemný a svieži vzduch. Vonku zavládlo hlboké ticho, akoby sa čas zastavil. Melissa po chvíli zastala a od radosti začala chytať vločky. Ako tak zachytávala pár vločiek vo svojej dlani, zdalo sa jej, že pri lampe, ako zafúkal vietor, sa urobilo srdce z vločiek a hneď po niekoľkých sekundách zmizlo. To má byť znamenie? Zmyslela si. Pozrela sa miesto kde sa srdce objavilo, no trocha nižšie. Zbadala mladého chlapca, asi v jej veku. Nechápala situácii. Vietor za zrýchlil a posúval ju smerom za ním. Melissa šla, aj keď nevedela, prečo. Chlapec bol vonku sám a iba pozoroval okolitý svet. Približovala sa bližšie a bližšie, až kým sa ho nespýtala: ,,Ahoj ty sa ako voláš?“ ,,Nicholas. A ty sa voláš...?“ ,,Melissa. Som tu na prechádzke a zrazu som ťa zbadala vonku samého.“ Nicholas sa pozrel na Melissu a usmial sa. ,,Áno, chcel som sa chvíľku prejsť. Som rád, že sneží. Mám to rád.“ Melisse sa zastavil dych. ,,Naozaj? Aj ja... Čo vravíš, ak sa na pár minút spolu poprechádzame?“ ,,To znie fajn.“ Nicholas a Melissa sa spolu prechádzali a obaja vnímali to isté-sneh. To má byť osud, alebo dar zimy? Pomyslela si Melissa a pozrela sa na Nicholasa. Vietor troška pomohol a Melissa sa šmykla a spadla na chlapca. ,,Si v poriadku?“ Zachytil ju. ,,Áno som. Ďakujem ti.“ Začervenala sa. Po chvíli zastali a Nicholas sa spýtal Melissi: ,,Čo by si chcela robiť v tejto chvíli?“ Zamyslela sa... ,,Hmm... Neviem.“ Postavila sa na špičky, pretože bol chlapec od nej troška vyšší a šla mu oprášiť kapucňu od snehu. Nicholas si pomyslel, že ho ide pobozkať a tak sa naklonil k nej. No omylom ju šmykol a Melissa spadla na zem. Nicholas sa zvalil na ňu, pretože ho nechtiac kopla do nôh a aj on spadol. Obaja sa začervenali a pozerali sa druhému do očí. Tie zamilované pohľady nevykonal osud... Ale dar prírody. Melissa bola s Nicholasom šťastná a naša svoju druhú polovičku.
Wauu
(MiriamiQ, 15. 2. 2012 21:07)